Zdravie v obradoch

Zdravie v obradoch

U Slovanov sa medicína nezaobišla bez obradov a mágie. Chorobu bolo možné: predať, pribiť klincom, spáliť, vymačkať, vymeniť, vytriasť, vyvariť, spáliť, zviazať, zakliať, zakopať alebo zahnať spevom aj tancom. Dôležité bolo nevysloviť meno choroby nahlas( dnes bez rozprávania o chorobe ani neexistujete). Keď sa pozrieme na spôsoby riešenia zdravia a choroby našich predkov, ostaneme milo prekvapení, aké logické a jednoduché postupy používali a aké boli účinné. Držali sa základných energií – prírody a predkov.
Znamenia a zdravie
Každý trochu vnímavejší človek si sleduje svoje vlastné telo, ako sa mení a ako reaguje. Sleduje znamenia,a tak návštevu reštaurácie môže zobrať i ako veštbu. Postupne sa naučí správne si vybrať a správne sa rozhodnúť. Chybné prečítanie veštby vás povedie na rýchlu toaletu alebo vás doma prekvapí bolesťami brucha, či ranným bolehlavom. Ľudia si neuvedomujú silu a následky vlastných rozhodnutí a nie sú ochotní niesť dôsledky za svoje činy. Je to vzájomná dohoda vnútorného a vonkajšieho prostredia. To, čo vnímame počas čistého a silného obradu, je oslobodené od nášho životného diania, preto nám veľa vecí – porozumení, tzv. vízií príde na obradoch. Ak sme ochotní si to naplno uvedomiť a urobiť rozhodnutie v rovnovážnom stave obradu , otvoríme sa ceste uzdravenia. Neraz sme videli, ako prebieha vnútorná zmena ľudí na obrade, ktorá zmení ich život i zdravie.
Hľadanie pomoci
Ak si ľudia neboli istí, vyhľadali pomoc už pred obradom, alebo zašli za niekým v ich okolí, kto sa o obrady staral, aby im pomohol. Niekedy samotné vysvetlenie viedlo k náhlemu uzdraveniu,k zmierneniu príznakov, úľave… Žreci, šamani a vedmy sa vyznali v netradičných postupoch a bylinách. Dnes by mal túto úlohu v prvom rade zaručovať zodpovedný rodič, ktorý ak si nevie rady, vyhľadá ďalšiu odbornú pomoc alebo zvolí spoločný smer riešenia problému. Ak takúto osobu nemáte vo svojom okolí, musíte pozorne sledovať krajinu a naladiť sa na príchod tzv. riešenia problému. Liečba musí byť príjemnejšia ako ochorenie samotné, veď ľudské telo nemá rado násilie. Lekár a terapeut vám musia byť sympatickí, s liečbou musíte i vnútorne súhlasiť. Liečba je intímna záležitosť. Rozprávanie o chorobe pred deťmi a zdravými i cudzími ľudmi bolo všeobecné tabu. Dnes tento sociálny status vlastných diagnoz verejne zdieľaných na internete či v hovorovej reči prináleží k úpadkovým formám osobnej psychohygieny a nepatrí do uší druhých. Démon choroby rastie každým vyslovením svojho mena a ak je napísaný na papieri, má aj rodný list. Lekár skladá prísahu o tajomstve vašej choroby z vlastnej i vašej bezpečnosti. Šamani sa o démonoch zhovárali za istých bezpečnostných podmienok, a vedeli prečo. Vnímali jemnohmotný svet ako relitu a mená chorôb boli tajné. V Indii úlohu prostredníka často zastáva astrológ, ktorý má či mal výcvik a orientoval sa v pomoci a odborníkoch. Lekári boli radšej, ak mohli spolupracovať, ako si navzájom konkurovať. Išlo im o zdravie spoločnosti,nie o osobnú slávu. Ak vám nevedeli pomôcť, sami vás odprevadili k ďalšej pomoci, aby tak mali podiel na vašom uzdravení.
Živly,drevo, byliny
Liečba sa diala v najideálnejšom prípade vonku, pod holým nebom. Dôležité bolo lôžko, ak chorý ležal. Pravidlom bolo jeho vystlanie príslušnými liečivými bylinami, ktoré mal liečiteľ pripravené. Mohli byť sušené, ale aj čerstvo zbierané, ani drevina, z ktorej bola takáto „vyšetrovacia posteľ“ zhotovená, nebola zvolená náhodne. Liečiteľ vedel, či má energiu ubrať, alebo jej pridať, a presne toto riešilo drevo, materiál na lôžko. V niektorých, obzvlášť závažných prípadoch, pacienta kládli na „matku zem“, zasa kvôli mimoriadne silnej energii. Pracovalo sa, samozrejme, aj s ostatnými živlami, predovšetkým s vodou a potom ohňom, lebo Slovania tiež poznali moxu a jej účinky, i keď ju nazývali ináč. Absolútnou nevyhnutnosťou bol, i je, liečivý dym, teda okiadzanie chorého dymom z liečivých bylín, o ktorom sme písali niekoľkokrát, aj v samostatnej knižke…
Liečba sa nikdy nekonala bez rešpektovania svetových strán, chorý sa ,podľa potreby, podroboval pôsobeniu Slnka či Mesiaca, niekedy bolo jeho uzdravovanie smerované k južnej, inokedy západnej strane. Intuitívna znalosť magnetizmu pólov pomáhala v podporení uzdravovacích síl.
Liečiteľa zdobí pokora a nikdy to nebolo ináč. Slúži silám prírody a nikdy nejde proti nim. Používa ich a využíva, s vedomím, že koľko vezme, toľko musí vložiť. Vedomie celku je to, čo najlepšie vystihuje a popisuje obradovosť v živote ľudí, ktorých sme potomkami. A to isté sa snažíme i my učiť a posúvať ďalej, na našich bylinkových alebo aj iných podujatiach, ktoré sa celý rok, no hlavne teraz, v lete, dejú tak, ako to všetci máme najradšej, pretože to máme v krvi. Pod otvorenou oblohou.
O zdraví v obradoch pokračujeme aj nabudúce.
Karpatskí pecúchovi, Duchoslav a Weleslawa, www.karpatskypecuch.org

Pridaj komentár