Jedlo, vyživujúce telo, je celkom nezanedbateľnou súčasťou obradu. Vybraté z Celku, prinesené za presným účelom na obradné miesto. Obetované ohňu, vzduchu, vode, zemi a predkom.
Prijímané na slávu a počesť silám, ovládajúcim obrad, oslavovaným obradom, posilňujéc kruh a vstupujúc do Celku a kolobehu znova…
Nemusí to byť iba obradný chlieb v tvare kruhu, ktorý pečieme najčastejšie my ako obrad nastoľujúci, ale otvára kapitolu jedla na obrade zásadným spôsobom…Pečieme ho z múky v najlepšej kvalite, akú zoženieme, častokrát z ručne mletého špaldového zrna u nás vo vonkajšej kuchynke, mantrujúc pri drevenom mlynčeku často i hodinu, lebo ručné mletie chce svoj čas a mlynček nie je veľmi veľký…Pečieme ho najčastejšie ráno v deň obradu, niekedy v noci pred ním. Niekedy, stáva sa to najmä v čase rušného letného slnovratu, ho vyťahujeme z pece ako poslednú vec predtým, než odchádzame do lesa. A on putuje potom v kruhu ešte teplý.
Nikdy nie je rovnaký, tak, ako sme nezažili nikdy dva rovnaké obrady – z tých viac než sto, ktoré sme pripravili. Rovnaký je iba tvar – kruhový, vyjadrujúci večnosť, kolobeh, silu spoločenstva,
CHLIEB
Obradný chlieb skúmajú všetci, keď ho vložia do úst, odlomiac si z neho časť väčšiu alebo menšiu – platí pravidlo, že by sa mal dojesť v kruhu celý.Skúmajú celou svojou bytosťou, lebo niekedy práve jeho zloženie a chuť ovplyvnia ďalšie smerovanie a priebeh obradu. Keďže vypovedá o mentálnom stave tých, čo ho napiekli (zomleli, zamiesili, ešte raz premiesili, strčili do sporáka, v ktorom horelo drevo, ktoré Duchoslav alebo on a niekto ďalší narúbal, ručne napílil, a aké to bolo drevo -jaseň, dub, buk, slivka, hrab?..akou rukou sme ho prichutili, je tam viac rasce, viac zemiakov, sú tam aj orechy?atď.) je živý a mení sa – nikdy sme neupiekli rovnaký. Obrad oživí alebo utlmí alebo celkom otočí dovtedajšie naladenie, vyvolané založením ohňa, bubnami, dymom, píšťalou a húkadlom.
Na letných školách deti s netrpezlivosťou a očakávaním hádajú, na koho vyjde pečenie obradného chleba na záverečný obrad v lese. Ja, ja,ja…usilovne dvíhajú ruky pri rannej alebo v predvečernej otázke na túto tému. Dobre, keď už nebudem pri pečení, aspoň budem pripravovať drevo do veľkého sporáka , uspokoja sa chalani.
Platí nemenná zásada, a učia sa ju aj najmenší: prvý kúsok pred vložením do úst v kruhu obetujeme ohňu. Vhodenie odlomenej kôrky alebo striedky je spojenie sa s predkami, uctenie si súvislostí zrodenia a smrti, nakŕmenie hladných duchov. To je základná obradnová gramotnosť.
NÁPOJE A INÉ
To isté platí aj o nápoji. Na väčších obradoch (Slnovraty, Hromnice, rovnodennosti) koluje v picom rohu obradná, pre naše končiny stáročia typická, medovina. Jeden roh pre celý kruh, a musí to vyjsť. Nezostane ani nechýba. Sprevádza ho „úlitba bohom a predkom“, vyliatie pár kvapiek na zem alebo do ohňa. Niekedy namiesto medoviny v rohu koluje voda zo studničky, z prameňa v lese. Ľudia na obrade vnímajú oba nápoje ako posvätné, súčasť kruhu.
Samostatnú kapitolu tvoria na obradnú hostinu Celku a predkov prinesené potraviny. Rozdeľujeme v kruhu čerstvé uvarené vajíčko od našich sliepočiek – symbol večného života a Slnka, zrno-pražmo, symbol hojnosti, mak ako ten istý, rozmnožujúci symbol, a samozrejme, mali sme veľkrát aj obradný koláč-radostník. (Kruhový tvar so štyrmi plnkami a magickými znakmi. Tento donesie obvykle nejaká šikovná pekárka…Obchádza kruh po chlebe.)
HOSTINA
– Potešme teda vôňou jedla duše predkov!, zaznela veta, na ktorú sa vždy všetci v priebehu obradu s radostným očakávaním chystajú, aj túto jeseň na Dušičky u nás v rokline.
Značí to, že hostina sa otvára.
Prinesené jedlo sa presunie k obradnému ohňu a rozprestrie na konáre, preloží na obrusy a tácne, a všetci sa zhrčia okolo neho. Niektorí sa zhovárajú, postávajú opodiaľ, no jedným očkom sledujú dianie pri zdroji, deti sa neokúňajú a berú si:koláčiky slané i sladké, ovocie, orechy, syry, domáce pečivo a nátierky, Weleslawa prispeje niečím vareným alebo pečeným vo veľkom hrnci, kotli alebo pekáči. Všetko je, samozrejme, bez mäsa, lebo také sú hostiny pre duchov u nás. Aj všetky hostiny vôbec…(Známa je skutočnosť, o ktorej se už písali, že hostiny na hroboch priamo na sviatok duchov predkov patrili k duchovnej výbave Slovanov a dodnes sa obajvujú na Balkáne,napr, v Srbsku.)
Lebo akých duchov vyyvoláš, takých tam budeš mať.
Je nepísaným pravidlom, že tí, čo prichádzajú k obradnému ohňu, prinášajú obetinu v podobe jedla do spoločného kruhu. Tí, čo prešli našimi školami, sú už „vycvičení“, ako povedali naposledy Majka so Živou. Vedia aj bez pripomenutia, čo majú robiť. Taktiež ľudia, ktorí chodia na naše obrady niekoľko rokov. Už si zuby brúsime na dobré jedlá, ktoré sa pri ohni ocitnú, a vieme aj odhadnúť, kto asi čo pripraví.
Je to dôležité – lebo ako hore, tak i dolu. Ako v duchu, tak i v hmote.
(pokračovanie)
Text: Karpatskí Pecúchovia, Weleslawa a Duchoslav,
Snímka:
Najočakávanejšou a najpríjemnejšou