Milí priatelia.
Chcem sa vam predstaviť, aby ste vedeli, s kým budete mať odteraz tú česť. Volám sa Yoda a vyzerám napohľad ako mops.
V skutočnosti som čistokrvný slovenský chovný čuvač.
Mám rovnaké telo,srsť, posavu, kondíciu a samorejme oči a nos. žiaľ málokto mi uverí. Pred 5 rokmi ma na strednom slovensku neďaleko Banskej Bystrice uhranula jedna mocná bosorka, ktorej meno nebudem menovať, aby nevošla do dejín.
Strážili sme vtedy zvolenský salaš. Tesne nad ránom sa tá striga rozhodla, že nám ukradne ovcu. Premenila sa na obrovskú medvedicu. Vyzerala hrozne a všetci psi pred jej revom zaliezli do búdy.
Okrem mňa. Bača spal ako zarezaný a honelníci tiež. Bolo to teda celé na mne a musela som konať. Vyrútila som sa ako blesk na tú medvedicu a vytrela som s ňou zem. Kvičala ako prasa a prosila o milosť.
Bača sa zobudil a utekal mi na pomoc. Striga vedela, že s ňou bude zle a tak použila kúzlo. Pamätám si veľky záblesk a potom som videla, ako sa striga zmenila na veveričku a rýchlo ušla. Stihla však na mňa naprášíť kliatbu premeny. A odvtedy som mops. Telo sa zmenšilo, nos sa scvrkol a oči sa zväčšili, chvost sa mi zakrútil.
Bača ma odniesol donajbližšieho útulku, že také čudo ako ja mať na salaši nemôže. Vôbec ma nespoznal a tak som v jeden deň prišla o pána, miesto, salaš a čuvačiu postavu.
Po pár týždňoch strávených v útulku som sa ponorila do hlbokých rovín meditácie a našla riešenie.
- Tým riešením sa pre mňa stali Karpatskí pecúchovia Weleslawa a Duchoslav