Posiľnujúce časti obradu II.časť

​Oživené obrady 

Posilňujúce prvky obradu 2.
V predchádzajúcom čísle sme písali o oblečení, podporujúcom ducha a silu pôvodného obradu našich predkov. (Základnými prvkami sú miesto a čas.) Dostávame sa ďalej, k ostatným, na prvý pohľad iba formálnym, zložkám.

HUDBA V DUŠI

Keď chceme zvýšiť účinnosť obradu a posilniť čaro chvíle, použijeme hudbu. Pôsobí na sluch a dokáže v pamäti a v duchu pretrvať dlhšie ako slovo. (Slovami všeobecne veľmi šetríme, pôsobia iba doplňujúco, a veľa rečí škodí…)

Keďže hovoríme o slovanskom, našom obrade, je zrejmé, že budeme sledovať pôvodné, „tradičné“ nástroja – teda bubon a píšťalu. 

Kto by chcel namietať, že bubon je predsa nástroj iných národov, nie Slovanov, sa mýli. Bubon používali a používajú všetky kultúry, na celom svete. 
DOB, NIE DJEMBE

Občas sa stane, že na obrad k nám prídu ľudia s bubnom, zakúpeným v etnoobchode, ktorý je typický svojím ostrým a plochým zvukom. Je to djembe, exotický typ bubna, od najmenšieho až po veľký s relatívne dunivým hlasom. 

Tak tento na tradičný obrad  nepatrí. 

Neposilňuje ducha toho, kvôli čomu človek meria cestu až  k nám, vykonajúc tak prvotnú obeť. Svojím vzdušným naladením ide práveže proti zámeru obradu, je nekompatibilný s živým ohňom, i keď možno praktický. (K silnému čaru predobradných chvíľ patrí „povinné“ napínanie bubnov, opretých o kamene okolo ohňa a občasné preskúšanie dostatočného napätia niekoľkými údermi na bubon. Toto pri neslovanských, viac menej neprírodných  typoch, kam patria aj djemebe, odpadá, lebo tie sú napnuté rovnako a stále. Koža, alebo čo už je napnuté na takomto bubne, nepracuje, nenapína sa teplom a neuvoľní vo vlhku…Nežije.)

Bubon – dob je charakteristický hlbším a živým zvukom, dá sa na ňom hrať,samozrejme, čokoľvek, keď  na to príde, ale on je stvorený na úderný, dupákový rytmus. Vynikajúco sa osvedčuje pri skokoch cez oheň, lukostreľbe, súznie s píšťalou. (Pred pár dňami sme končili jednu letnú školu ako inak, nočným obradom, a pri skokoch cez oheň, kedy sa rozbujdošili dospelí aj deti, sme, ako vždy, hrali na bubnoch a píšťale. Jeden z bubnov bol neslovanský, a rytmus sa nám, napriek snahe o súlad z našej i „džembistovej“strany, motal a zadŕhal, nebol zladiteľný s dôrazným dobovým, ktorý si okamih žiadal…) Na naše, slovenské, piesne je mimoriadne presný. 

Je dôležité si uvedomiť, že dob pracuje s princípom a živlom zeme a podporuje ho. Djembe sa viaže na vzdušný živel, preto nemôže zapadnúť do našich obradov.

Bubon – dob sa obvykle dodnes vyrába ručne, najlepšie, ak si ho budúci vlastník vyrobí sám – čo si oddrie, to si váži, a aj tomu lepšie rozumie. Bubny – doby sa vyrábali pôvodne z dutých kmeňov dubov, posvätných stromov, preto ten názov. Pred niekoľkými rokmi doby prežívali svoje hviezdne obdobie, no ešte aj dnes ich zopár pre ľudí vyrobíme. Je po nich stále dopyt, čo je dobre. 

Ak sa na naše podujatie zatúla niekto s djembe, nevyhadzujeme ho, no už v priebehu obradu sa ukáže, že takýto typ bubna môže byť iba doplnkový…

 BUBON JEDNÉHO ČLOVEKA

Weleslawin obradný bubon poznajú všetci. Patrí do ruky iba jej, je to bubon jedného človeka. Používa sa aj pri hraní, hudbe, ale je určený predovšetkým na obradné účely : otváranie obradu, čistenie priestoru, zdôraznenie niektorej chvíle. Tento bubon je známy pod označením šamanský. Preto je neprípustné, aby ho bral do ruky ktokoľvek iný, rovnako, ako osobný luk. (Bubon, luk a žena sa nepožičiavajú…)

Obradný bubon pri duchovných slávnostiach používa obvykle iba jeden človek, ten čo tvorí obrad. Niekedy sa stane, že prizve vo vybraných chvíľach k hre aj niekoho ďalšieho, kto sa zúčastňuje na obrade a vlastní podobný typ bubna. Nesmie to byť však nikto cudzí alebo neskúsený, spoluhráčom býva niekto z našich žiakov alebo bližších bytostí, ktorí sa na obrade zúčastňujú pravidelne…

Bubny sú ženské hudobné a obradové nástroje, akokoľvek divne to znie. Uzemňujú a majú kruhový tvar. 

Naproti tomu píšťala patrí mužom.

Pridaj komentár