Obrady sebazáchovy

​Obrady sebazáchovy

Je niečo sťahujúce  na živloch – voda si ťa chce, keď pláveš v rieke, jazere či mori – no stalo sa nám to aj v bazéne – v jednej chvíli privlastniť. Vnukne ti náhle pokušenie prestať sa hýbať, stať sa jej súčasťou,  rozplynúť sa v nej. Ponúka ti spočinutie, stotožnenie… naraz bojuješ s myšlienkou, že sa jej celkom oddáš, rozpustíš v nej nielen svoju myseľ, čo sa ti pri plávaní stáva bežne, ale aj telo. Voda ti dáva na vedomie, že jedno ste. Ako matka, ktorá ťa prijíma nazad do prvopočiatku, do tvojej bytostnej domoviny, plodovej vody. (Ako zvykneme hovoriť – more je naša matka a zem – adoptívna matka.)

SPÁNOK BEZVEKÝ

Otvára ti bránu do krajiny spočinutia… Ako vysvetliť stav dieťaťa, ktoré nevie plávať a stále sa opakovane pokúša, uhýbajúc rukám dospelých, dostať do najhlbšej vody? 

Les – zem  ťa obkrúži hlbokou zeleňou, prepadáš sa do jeho pavučín, do jeho prítmia a bezpečnej náruče. Medzi konáre a skaly. Spánok bezveký, bezčasový , spánok ako jediný možný  stav blaženosti. Pamätáme sa na svoj útek z lesa, ktorý odrazu prejavil svoju nástojčívosť a žiadal bytosť, aby sa začlenila do jeho tkaniny, stalo sa z nej vlákno, zapletené do celku… Sila toho volania bola priveľká na to, aby sa jej dalo odolať – vyriešil to útek. (Boli sme ešte vtedy jednou nohou  zapustení v meste, jeho štvorcovej logike a zákonoch – tak si nás les hneď našiel a vyhodnotil ako prvok na spracovanie a pohltenie…)

Oheň, najmocnejší pán a  čarodejník s obrazmi – podáva ti svoju ruku, ani ti nie je horúco. Spočiatku. Lákavé sú prechody cez vysoko šľahajúce plamene, väčšie ako človek. Zvládneme to, nie? Hrdinské odchody do iných svetov cez horúcu bránu… Aká silná musí byť mágia ohňa, prekonávajúca aj strach z bolesti?! 

A vzdušné vábenia, obrovský priestor ničoty, keď sa dívaš do priepasti bez konca a hraníc… (Najhoršia nočná mora, že musíš spraviť krok v obrovskej výške a pod tebou pažerák ničoho. To nie je strach z výšky, správne sa to volá strach z prázdnoty, vzduchu…) A iný úžasný pocit, pohľad z okna lietadla a túžbu zrušiť tú smiešnu prekážku z plechu medzi tebou a nekonečným modrým oceánom vzduchu a stať s jeho časťou…

SÚHLAS TELA

Nie je ľahké nevnímať tieto nahovárania. 

 Ako deti prírody, ktoré si od nej ešte nestihli odvyknúť,  ich počujeme veľmi dobre. Zavŕtavajú sa nám po buniek a stretajú sa tam so súhlasom, s pamäťovou stopou vody, zeme, ohňa a vzduchu. Naša krv odpovedá na prastaré volania.

Preto sú obrady s ohňom, zemou, vodou a vzduchom  homeopatickým očkovaním na diagnózu zvanú Splynutie. Je potrebné vystavovať sa živlom, cezeň získavame odolnosť na bunkovej – najhlbšej úrovni.

 Preto pri všetkých možných príležitostiach horia ohne, obrad sa koná pod otvorenou oblohou, na zemi bez asfaltového umlčania (po syroj zemlje, ako hovoria Rusi), s využitím vody, ako je potok alebo jazero – v zime sneh. V ohňových obradoch, takých blízkych slovanským srdciam, spoznávame cez oheň vonku oheň  v sebe – chodenie a tance v pahrebe, horiace šípy, skoky cez vatru – to sú iba písmenká v abecede obradu ohňa. Pre nás je tiež dôležitá voda – jeho protiváha.

 Máme jej  tiež dosť, aj to dávame najavo cez kupalské sviatky, zimný slnovrat, jarné ponárania Moreny do potokov, posvätnosti studničiek- aj veľkonočná oblievačka patrí k nim. Základné naše živly, vypovedajúce aj o najvnútornejšej povahe nášho národa.

POZNAŤ A ZVLÁDNUŤ

Stále demonštrujeme, odkrývame, zviditeľňujeme toto napojenie, no pri obrade v kontrolovanej forme. Spôsobom, ktorý vieme riadiť, udržať – aj prostredníctvom neho spojenie vedome prerušiť. Je to veľmi dôležité. Inak nám, deťom strateným medzi divočinou a „civilizáciou“,  hrozí dezorientácia, chaos, zánik.

Preto je ešte stále dôležité udržiavať spojenie s pravlasťou a nevzďaľovať s od nej. Ak sa tak stane, stratíš protilátky, to sa ti ako človeku mestskému, s betónovými nohami a počítačovou hlavou, môže stať ľahko. Útek z „prírody“ a tasenie sa svojou odrezanosťou od nej je slabinou, nie víťazstvom, No i napriek tomu – nezaslúži si takú smrť…kvôli hlúposti. 

 Lebo oheň-voda- zem – vzduch -my „jedno jest“…

Ale my sme predsalen už inde. Obsiahnuc všetku minulosť.

  

Pridaj komentár