OZ Karpatský pecúch

Lucie priniesli svetlo, Mokoš veštby

Na zlé čary dobrá moc, príď nám Mokoš na pomoc!

Prvý raz v myjavskej Kočovnej čajovni vymietli biele mlčanlivé Lucie všetky kúty, všetky pavučiny zmietli, všetky zanesené priestory husími perami vybielili. Bolo to presne v sobotu 13.decembra – mrazňa ešte v čase zaokrúhleného Mesiaca – splnu. Temnotu presvetlili sviece, ticho zvuky drumble , veľkého bubna dobu, píšťal. Andrej Budislav Jobus prišiel s gajdami a spolu s manželmi Viselkovcami v krojoch (pán Visleka je vedúcim súboru Kopaničiar) a s dievčatami z čajovne zaspievali a zahrali presne na túto príležitosť vybrané myjavské piesne – o páračkách a pradení. Jednu mužskú, druhú ženskú. Zvuky dobu – pradobu dobre zneli s gajdami, nálada bola radostná. Vystriedala tak magické naladenie zo začiatku, kedy 4 Lucie (Janka, Aďa, Monika a Aďo Hrubý ako Lucij)vniesli staré príbehy do priestoru, plného ľudí .Prišli aj deti z detského domova, kopaničiari Pavol s Drahou spod Javoriny, novolazník koziar Mojtech vo vyšívanej košeli a kožušinovej veste spod Vrboviec, priatelia a známi. Keď potom nastala chvíľa pre veštby a Mokošinu zimnú strelnicu, museli prejsť okolo na kolovrate pradúcej bohyne Mokoš s nitkami osudu vo svojich rukách . Žiadal obetu : deravý kameň perúnsky, pero z vtáka alebo husi, alebo mincu. Mokoš im uvila okolo zápästia niť a pridala veštby a priania. Monika ako Mokoš prežila v ten večer svoju súkromnú očistu. Lukostreľba s vešteckými tromi šípmi, s kruhovým terčom , symbolom Mokoš, a osvetlená iba množstvom sviec pred visiacim a krútiacim sa terčom, bola výzvou a miestom na rozjímanie pre tých, čo predstúpili. Strieľali do minulosti , budúcnosti, strieľali do Ilúzie – Máje, zasahovali svoje súkromné ciele. Dlhovlasý Viliam sa nevzdialil od nášho veľkého bubna ani na chvíľu – prežíval tú výbušnú silu , ktorá sa šírila z bubnovania a stále sa smial. Bubon a lukostreľba – to býva veľmi silné spojenie. Ľudia si pre strelecké veštby chodili takmer tri hodiny. Tak sme sa očistili a s nami veľa spriaznených bytostí, tiež čakajúcich na svetlo v týchto tmavých dňoch.

• wel-